Najkrajšie je, keď vieš, že na svete je človek, ktorý ťa miluje a ty mu jeho lásku opätuješ.
Najvzácnejšie sú dva prstene nastoknuté na prstoch dvoch ľudí.
Najmilšie je vidieť, že láska nemusí byť len fyzická...
Cez víkend som bola na svadbe dvoch ľudí, ktorých mám nekonečne rada. Sú to môj strýko Marek a (teraz už moja teta) Barborka.
Viete, vždy som si myslela, že svadba je len o zábave. Všetko sa zmenilo, keď som bola prítomná na obrade týchto dvoch holubičiek.
"Barborka, berieš si Mareka za svojho zákonitého manžela, budeš ho milovať a ctiť... až kým vás smrť nerozdelí?" pýtal sa pán diakon.
"Áno!" odpovedala.
"Marek, berieš si Barborku za svoju zákonitú manželku, budeš ju milovať a ctiť... až kým vás smrť nerozdelí?" opäť tie isté osudové slová.
"Áno!"
Och, Bože! Oni sa zobrali! - pomyslela som si a bez toho, aby som si to nejako uvedomila som začala plakať. Je to fakt smiešne, ale vždy som sa smiala z ľudí, ktorí sa v kostole alebo pri nejakej siruácii rozplakali. A teraz som jedným z tých ľudí bola JA.
Prežila som najsilnejší zážitok vos voom živote a bolo to krásne.
Prajem všetkým vám, aby ste to tiež zažili - či už z pohľadu pozorujúceho, alebo vydávajúcej/ ženiaceho sa...
Láska je trpezlivá, lása je dobrotivá, nezávidí, nenadúva sa ani nevypína. Láska je večná.
