reklama

Ako sme nad zajacom zvíťazili

Všetko sa to začalo tým, že náš dedko si zlomil nohu. Ako správni dedinčania máme doma zajačár a v ňom čo iné, ako zajace. Kto ich ale bude kŕmiť???

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)
Obrázok blogu
(zdroj: www.google.sk)

V jeden pekný deň mňa a moju sestru ocino nahnal kŕmiť zajace. ("Ja nebudem doma celý týždeň a kto iný to má za vás spraviť?") Bola nedeľa a celý nasledujúci týždeň sme mali prázdniny.

Ja som mala ísť kŕmiť prvá. No, poviem vám, bol to fakt hnus... Ja, s mojou arachnofóbiou, som vošla do toho "zajačára", určite plného pavúkmi, a s vystrašeným pohľadom som čakala na pokyny, čo mám robiť. "Otvor mu tú klietku a vyber misku s vodou," kázal mi ocino. Ja som ju chytila ledva za dva prsty - veď čo keby som sa náhodou ušpinila?! Ocino mal zo mňa šou... a sestra (Katka) tiež :D Čo už so mnou? Nakoniec sme sa naučili, ako máme dať potravu našim dlhouším mucinom.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Na druhý deň už ocino nebol doma. Bolo asi pol deviatej ráno, keď ma sestra zobudila a celá vystrašená a uponáhľaná mi hlásila. "Lucka, Lucka! Vstávaj! Ušiel mi zajac, musíme ho ísť chytiť!!" V tej chvíli som bola dosť naštvaná. Nemám rada, keď ma ľudia budia pred pol desiatou. Rýchlo som sa teda obliekla a utekala von.

Medzičasom zajac pobehoval po celej záhrade, ukryl sa pod drevené dosky a nie a nie ísť von! Skúšali sme na neho všetko - kukuricu, jabĺčko, ďatelinku, vodu, ale nič z toho nezaberalo. Vonku bola neuveriteľná zima a začalo sa to prejavovať aj na našich rukách a nohách. Samozrejme, vďaka tomu, že sme sa váľali po štyroch, sme boli krááááásne zafúľané od zeme. Ja som už bola s nervami v koncoch. rozprávala som sa so zajacom a prosila ho, aby vyšiel von. Myslíte, že ma poslúchol? NIE. Niečo vám poviem, zajace nerozumejú ľudskej reči! Asi by som sa pre budúcnosť mala naučiť hovoriť ich jazykom. Ale ako ony hovoria? Muc muc... muc muc muc....???

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Keď už sme toho aj ja, aj Katka mali dosť, hrdinsky vyhlásila: "Kvôli mne sa tam ten zajac dostal, ja ho vytiahnem! A keď ma pohrýzne, aspoň už nebudeme mať zajace!" A hneď na to so kľakla na zem, strčila ruku pod drevené dosky (vtedy som sa asi bála viac ako ona) a vytiahla ho za uši! Veľkého tučného samca. Myslela som, že sa bude mykať, škriabať, možno aj hrýzť, ale zajac nič. Ani nemukol. Sestra ho držala za tie jeho ušiská a ja som okolo nej splašene pobehovala. Od smiechu jej skoro ten zajac spadol. No nestalo sa. Pekne ho uložila do jeho domčeka a ja som ho zavrela.

"WE ARE THE CHAMPIONS.... WE ARE THE CHAMPIONS WE ARE THE CHAAAAAAAAAAAAAMPION OF THE WOOOOOOOOOOOOOOOORLD!!!!" spievali sme a tancovali v záhade. Ehm... asi falošne, ale to nám bolo úplne jedno. Boli sme také šťastné, že to dobre dopadlo...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

No na druhý deň Katka ochorela a celé kŕmenie "muckov" zostalo na mne! Priznám sa, že teraz mi to už celkom ide (NIEEEEEE.. nechválim sa!!!) a dokonca som si zamilovala jedného krásneho čierneho zajačika. Je úplne milý a vždy hladný... :o) a už som videla aj malilinkých zajačikov... Také milé stvorenia sú to... A už vôbec sa mi nehnusia. Na niečo táto skúsenosť bola predsa len dobrá.

Lucia Maková

Lucia Maková

Bloger 
  • Počet článkov:  14
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Malé žieňa, ktoré nevidí pohár poloprázdny, ale poloplný... Zoznam autorových rubrík:  zmaľovala som si svet :o)maj fílingz :PNezaradenéSúkromnéPoéziaŠkolička školaRodinka moja úžasná

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu