Ako každý štvrtok, aj dnes som šla na anglinu. Meškala som asi 3 minúty. A od budovy mojej jazykovky som to mala asi ešte 2 minútky. Uponáhľaná - ako vždy som si všimla dvoch ľudí. Je to zvláštne, ale stretávam ich každý štvrtok.
Starček a starenka. Veľmi krásny pár. Starček kráčal o palici a ešte k tomu podopieral svoju manželku. Ona držala v ruke kabelku a tvárila sa šťastne.
Nepredstavujte si však párik starčekov v kroji, prosím! Boli oblečení elegantne a musím povedať, že sa dokonca k sebe aj hodili. Nielen výškou (mohli mať asi tak 160 centimetrov, obaja už boli zhrbení - vek poznačil ich telá), ale aj nádherne zvráskavenými tvárami, bielymi vlasmi, chôdzou a aj tým oblečením.
Vtedy som si spomenula na jednu múdru vetičku - LÁSKA KVITNE V KAŽDOM VEKU.
Viete, je to veľmi pekné a príjemné, keď vidíte ako sa dvaja ľudia okolo 70-tky ľúbia. Pre mňa je to niečo úžasné. Priznám sa, veľmi túžim po tom, aby som našla svoju lásku. Ale nie takú ako to robia niektoré baby v mojom veku(na večer stačí a potom koniec), ale takú, že keď budem staručká chcela by som mať po svojom boku deduška.... a budeme sa ľúbiť.
A keď zazvoní zvonec a rozprávke bude koniec, tá naša bude pokračovať.
Ešte stále ho hľadám... možno som ho už našla. Hmmm.. Ktovie? :o)
